Milý návštevník!
Srdečne Ťa zdravíme v chránenom území Budai Sas-hegy (Budínska Orlia hora) chránenom od roku 1958, kde sa môžeš oboznámiť s hodnotami „živého múzea” Budapešti. Prírodné hodnoty sa za posledné desaťročia obmedzili na veľmi malé územie. V záujme zachovania ich zvyškov Ťa žiadame o nasledovné:
• vždy choď po vyznačených chodníkoch! Tieto trávnaté plochy sú veľmi citlivé na zošľapávanie, ktoré ohrozuje ich existenciu.
• rastliny, živočíchy a hodnoty neživej prírody ponechaj na ich pôvodnom mieste, radšej si ich odfotografuj, aby si sa z nich mohol tešiť aj naďalej.
• svoj odpad hádž do označených zberných nádob, alebo odnes si ho naspäť v ruksaku, veď Ti nezaberie ani na spiatočnej ceste viac miesta, ako na začiatku výletu.
1. zastávka: Výstava
Odkedy a prečo sa volá táto hora Sas-hegy (Orlia hora)? Orliu horu kedysi volali Király-hegy (Kráľovská hora), podľa tunajšieho miesta odpočinku po veľkých kráľovských poľovačkách. Neskôr, keď sa hora stala majetkom mníchov z budínskeho rádu, názov hory sa niekoľkokrát zmenil a nadobudol podoby: Barát-hegy (Mníšska hora), Pap-hegy (Kňazská hora), neskôr Isten-hegy (Božia hora). Podľa jednej legendy v septembri 1686, kedy sa podarilo Budínsky hrad znova vydobyť spod nadvlády Turkov, v čase oslavy tohoto víťazstva zleteli z hory smerom k Budínskemu hradu orly – vtáky symbolizujúce slobodu. Pravdepodobnejším vysvetlením názvu hory je však jednoduchá zámena, ku ktorej mohlo dôjsť skomolením nemeckého názvu Adelsberg (Hora šľachticov) na Adlersberg, čo v maďarčine znamená Orlia hora.
2. zastávka: Zakrytá dolomitová lesostep
3. zastávka: Otvorená dolomitová lesostep
Strmý svah je tu pokrytý otvorenou dolomitovou lesostepou. Step je otvorená, veď pri bližšom pohľade vidíme, že rastlinstvo pokrýva zemský povrch iba v menších, mozaikovitých plôškach, v značnej časti územia je viditeľný základný horninový podklad. Rastlinná pokrývka je len ojedinelá. Z drobivého povrchu dažďová voda ľahko odplavuje pôdu – toto sa označuje pôdna erózia. Prioritne chránenou rastlinou je sezelovka patriaca k endemickému druhu Seseli leucospermum.
4. zastávka: Chvojník dvojklasý - rastlina prioritného významu
Táto nenápadná, nízka krovina je chránená rastlina prioritného významu – chvojník dvojklasý
(Ephedra distachya). Je zaujímavosťou, že odkedy sa našlo toto nálezisko, vždy sa tu našli len semenáče, teda samčie jedince. Na hore Gellért rastú naopak, iba samičie, plodivé jedince. Druhou zaujímavosťou tejto rastliny je, že patrí k najdávnejšie používaným liečivým rastlinám.
5. zastávka: Chladnejšia východná strana
Otvára sa pred nami pohľad na Pešťskú rovinu. V dôsledku chladnejšej mikroklímy sa tu už objavuje jedna pôvodná karpatská bylina, chudôbka drsnoplodá (Draba lasiocarpa). Táto rastlina pripomínajúca skalnú ružu svojou prítomnosťou poukazuje už na výskyt doby ľadovej v minulých obdobiach.
6. zastávka: Budínska dolomitová lesostep
Nachádzame sa na severnej, severovýchodnej strane hory. Tu je mikroklíma chladnejšia, vyrovnanejšia. Miera erózie je nižšia, preto je hrubšia aj pôdna vrstva. V dôsledku týchto podmienok sa tu vytvorila zakrytá lesostep. Na tejto strane hory rastie jedna zvláštna travina Sesleria sadleriana, ktorá je reliktom z doby ľadovej. Svojej existencii v týchto podmienkach vďačí zvláštnej mikroklíme a pretože sa vyskytuje len na veľmi malom, obmedzenom území, vyvinula sa počas svojho vývoja na samostatný druh. Svoj maďarský názov (zajačí chvost budínsky ) získala podľa kláskov oceľovomodrej farby, pripomínajúcich svojím tvarom zajačí chvostík.
7. zastávka: vrchol Orlej hory
Dosiahol si vrchol Orlej hory. Vrchol je v nadmorskej výške 257 m, v zemepisnom poňatí predstavuje teda len pahorok. Vrchol hory poskytuje možnosť odpočinku a pekné výhľady na hlavné mesto a na okolitú krajinu. Ak máš šťastie a je práve čistý vzduch a dobrá viditeľnosť, v diaľke je možné rozoznať črtajúce sa vrcholy Mátry.
